Bratislava
12. júla (TASR) – Populárni Kandráčovci prichádzajú k fanúšikom s novou
piesňou Marína. Pri tejto novinke je prekvapujúce, že 180 rokov starý
text sa dá upraviť a zhudobniť do modernej piesne.
"Pieseň Marína je naša nová hymna lásky. S nápadom prišiel Vlado
Puchala, ktorý napísal úžasný text. Ten vychádza zo Sládkovičovej básne
Marína, niektoré verše sú doslovné, iné upravené. Hudbu zložil Tomi
Okres, ktorý do toho dal nielen svoju východnú romantiku, ale i
nostalgiu kapely Chinaski, v ktorej hráva. Ak je bozk hymnou lásky, tak
Marína nech je hymnou všetkých šťastne i nešťastne zaľúbených. A je v
nej aj celá naša kandráčovská duša. Sme kapela, ktorá sa hlási k našim
koreňom, veď z nich naša tvorba vychádza," uviedol pre TASR kapelník Ondrej Kandráč.
Sládkovičova Marína je dôkazom toho, že aj neopätovaná a nešťastná láska
má v živote význam. Rodí sa z nej najkrajšie umenie. Šťastne zaľúbený a
ženatý Andrej Sládkovič by zrejme nikdy Marínu nenapísal.
"Vydávame ju tak trochu symbolicky práve teraz, pretože 11. júla
1843, teda pred 180 rokmi, sa na fare v obci Hlboké Ľudovít Štúr, Michal
Miloslav Hodža a Jozef Miloslav Hurban dohodli na uzákonení spisovnej
slovenčiny. Rok na to píše Sládkovič, nešťastne zamilovaný do Maríny
Pišlovej, najdlhšiu a jednu z najkrajších básní o láske na svete.
Neoplatí sa zopakovať si učivo zo školy alebo si zopakovať svoju prvú
lásku? Problém je v tom, že len jedna láska môže byť prvá. Výhodou je,
že trvá najdlhšie, tak nech dlho znie vo vašich ušiach aj naša pieseň
Marína. Urobili sme ju všetci z lásky. S láskou vám ju budeme spievať a
hrať. Mimochodom, viete, že vnuk Sládkoviča Pavel Braxatoris napísal
texty takých hitov, ako napríklad Pieseň o rodnej zemi (Najkrajší kút v
šírom svete), Rodný môj kraj, Ružičky červené, Ja som optimista, Len bez
ženy...? Aj to je vlastne dôsledok neopätovanej lásky Maríny Pišlovej z
Banskej Štiavnice," dodáva Kandráč.
"Text Marína vychádza zo skladby Sládkoviča, ale nie je to ani
zďaleka jedna k jednej. Zachoval som všetky podstatné motívy, motív
lásky k žene, láske k vlasti, motív prírody či dôvod žiť aj umrieť. Ak
si vezmeme známu 73. strofu, kde Sládkovič píše – vlasť draho ľúbiť v
peknej Maríne, Marínu drahú v peknej otčine a obe v jednom objímať - to
som urobil po svojom ako Marínu s krajinou chcem ľúbiť v jednej,
nepôjdem za inou, neviem žiť bez nej. Dal som to takto koncentrovane," hovorí textár Vlado Puchala.